Včera ma napadol koncept na knižku,

pre decko, ktoré bude raz dospelé

o tom ako žil a videl svet som

keď som sa zobúdzal už 30. letom.

 

Podstata bola hľadať niečo skutočné

v uliciach plných PVC obalov a myšlienok

nekonečný boj s veternými mlynmi

zakuklený blázon medzi primitívmi

návrat k prírode, v úprimnosti prerodiť sa v motýľa.

 

Lenže to nejde bez plaču –

a ten nadľahčuje až keď je z neho mŕtve more,

rozklad vecí na obzore – 

ambície, šťastie, radosť, ego,

Ikarus by vedel vravieť jak ťažké dosiahnuť je nebo.

 

Pornohviezdam veril som viac jak farárom

no motivačná brožúrka sa predávala ľahšie jak autentické city 

stále plno pičovín pod zástavou free wi-fi

a nikto nechcel byť wi-fi free

asi som bol príliš starý

aby som hodnotil jak sme dopadli

ale viem že bolo in

nebyť autentickým.

 

XXX