No one can save you, save yourself – day 10

_1020756

Byť taký opustený čudák

v komôrke so svojim obsahom hlavy

a písať si básničky len tak pre seba

rozhadzovať listy po zemi a robiť z nich obrazce

rozprávať sa sám so sebou vo vani

a volať to beseda

predstavovať si ako by som zmenil svet keby mám moc

až dokedy sa mi nezošuverí z vlhka koža na chodidlách

meditovať nad hudbou a písať si denníky o filme

fotiť si vajgle pred pamiatkami

a hrať sa na umelca pri kreslení abstraktných obrázkov

lebo iné neviem –

to som ja –

so šarmantnou aurou lúzra

čo nikdy nedokáže nič poriadne

lebo nemá o to záujem

hlúpo a naivne žijúc idei, ktoré sú už prežité

mysliac si že mám integritu

a pritom je to len neschopnosť posunúť sa ďalej.

Strach že by náhodou o mňa niekto zakopol

a nedajbože by niekto ku mne začal vzhliadať

ako k niekomu kým niesom

a ja by som stratil tú slobodu starať sa len sám o seba

pretože nedokážem o nikoho naviac

keďže som len klbko absurdných komplexov

ktoré sa nevie samo rozpliesť

a chýba mi nejaká pomocná ruka

čo by ma rozplietla, dala na ihly

a urobila zo mňa sveter.

Stále si však viem pekne žiť sám pre seba

zavretý v kabínke pre čudákov

ktorých by svet nemal nikdy vidieť

skrčený v kúte so svojou úprimnosťou

čakajúc na to ako niekto príde a zaklope na dvere.

_1020685

_1020713

_1020708

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *