2016 – Filmy

rebar

0° – Blah Blah Blah. Šošovky, okuliare, lasery, všelijaké ďalekohlady, mikroskopy, bioregíny, kumšt rekurzívne sklíčka, okoabrazíva. Doba praje všelijakým očným produktom, a nie je ťažké vidieť prečo. Blah Blah. Blah Blah. Vidieť v tejto dobe treba. Zrak je kľúčovým zmyslom každého jedinca, cez ktorý prijíma väčšinu potravy. Jelítka, foie gras, rebarboru s mangovou redukciou, filmy, obrázky, lososa, písmená a taktiež aj demikát. A jesť treba. Každý deň. Jedenie je pre človeka naprosto nevyhnutnou záležitosťou. BLah blah Blah. Každodenne si do očí dávame množstvo jedla, žujeme ho očami, (mľaskanie, rozkúsavanie rebarbory, trenie zubov). Pravdepodobne to asi zanecháva niečo v našich hlavách – no tak opakujte si to – prsia, I’m lovin it, Mr. Proper, Cilit Bang, Adela, Remedián, Statočné srdce, Quentin Tarantino, Lev Nikolajevič Tolstoj, rasta semafory. Blah Blah. Blah blah blah, blah blah bla. Blah. Pravdepodobne takéto slová vzbudzujú u mnohých nejaký vizuál. Vizuál pŕs, hmmm. A obrázok Tarantina. A sme doma. Blah. Odkiaľ si tie obrázky pamätáte? Ja tiež neviem čo ste robili v štvrtok keď netiekla voda so správnym PH. A o to ide. Že taký obraz, či už obyčajný alebo bio obraz, sa zaryje človeku do pamäťi a ovplyvňuje jeho vnímanie sveta. Napr. len preto, že som videl milión štetiek na trial zjazde v lyžovaní, mi umožňuje povedať ako je správne rezať zákruty tak aby som mal čo najrychlejší čas. Aha. Blah. Blah, blah blah blah, blah. Lebo som získal tento poznatok skĺbením môjho zraku s časomierou Quartz 14, najnovší model super presného stopovania, ktorý dokáže zachytiť aj predčasnú ejakuláciu na atomárnej úrovni. Blah blah blah. Blah Blah blah, blah blah blah. Blah Blah.

Tieto očné obrazy, vidíme v mozgu na stenách trubičiek od mozgových zákrut, ako sa materializujú pri pomyslení na ne. Je to ako mozgový projektor, nejaké regály, no veď viete. Azerbajdžan. Ovšem takýto zrak nám umožňuje vidieť nielen jednoduché veci ako kečup a malý cyber baget položený na stole s jemnou pomazánkou Krém. Blah Blah. No ale to je taký enigmatický démon ten obraz. On tak potichučky, ale potom zlepí zo štyri veci a zakóduje medzi riadok nejaké strašné veci a bum. Majster Pišón. Úžasné obrázky, tam či už Tarkovsky chalan, alebo aj  Peter keď pofotí na lúke faunu a flóru dnešných utrápených dní. Veľa toho, ale ten obraz to páli strašne do hlavy,  a netreba to moc nejak bez rozumu, lebo to bolí a ukladá sa to tam na neskoršie, potom to vyplaví. Blah Blah Blah, blah blah blah. No ale tak niekedy to trošku viac po tom mangu chutí, inokedy rebarbora svojou nežnou kyselosťou prebije. Akože ako kedy. Blah Blah. Blah. Ale moc to ľuďom mozgy niečo, lebo oni už nevedia potom čo si majú myslieť, lebo to ten obraz urobil všetko, cez binokuláre do sveta zmenil všetko čo si človek myslí možno, cez párne dni, nepárne možno, podľa denominácie dní, ale niekedy je ozaj človek domýlený. Blah Blah Blah blah blah. Blah. Blah Blah blah, blah blah blah, blahblahblahblah, blah blah blah blah, blah blah. No treba si dávať pozor, lebo to potom nie dobre pôsobí vôbec. Keď človek iba mäso je stále. Lebo šak máme so šalotkou omáčku, mascarpone, a bešanel možno, zeleninku. Tak treba niekedy niečo, ale každému chutí iné. To je problém na svete no. Že málo spíme. Lebo nezavrieme oči potom a nás bolí moc chorá hlavička lebo tomu nerozumieme. Sme strašne tučný a napapaný. Obrázky aj pri zavrených očiach by sme papali furt. No. Blah Blah Blah.

Hovoril som už, že som v roku 2016 videl nejaké dobré filmy?

 


    _______________  ________  ______  ______   ____________    __  ________
   / ____/ ____/   |/_  __/ / / / __ \/ ____/  / ____/  _/ /   /  |/  / ___/
  / /_  / __/ / /| | / / / / / / /_/ / __/    / /_   / // /   / /|_/ /\__ \ 
 / __/ / /___/ ___ |/ / / /_/ / _, _/ /___   / __/ _/ // /___/ /  / /___/ / 
/_/   /_____/_/  |_/_/  \____/_/ |_/_____/  /_/   /___/_____/_/  /_//____/  

23. Gone Girl – dir. by David Fincher [2014] – Dobrý hollywoodsky štandard. Fincher vie remeslo, a vie dobre adaptovať príbeh. Tip filmu pri ktorom sa zabavím a je fajn pozerať ho, ale nepovažujem ho za nejaké úžasné dielo. Je to poctivé remeslo bez štipky originality alebo inovácie.

22. Eisenstein en Guanajuato – dir. by Peter Greenaway [2015] – Veľmi zábavný film, dokonca aj mierne poučný čo sa týka Eisensteinovho života. Napriek tomu film pôsobí miestami ako zlepenec mnohého pre nič za nič, pekný prípad l’art pour l’art, avšak to sa od Greenaway dá očakávať. Vizuálne napriek tomu zaujímavé, a hlavná postava je rovnako zábavná ako otravná. Vždy je však zaujímavá.

21. Hateful Eight – dir. by Quentin Tarantin [2016] – z poslednej várky Tarantinových filmov je tento pre mňa najlepší. Nejde o prelomové dielo ani o nič podobné, ale každopádne je to s umom natočený príbeh so zaujímavým prostredím zimného westernu, hrajúci na strunu Tarantinových silných stránok – dobré dialógy a nespoľahlivý rozprávač. Napriek tomu nejde ani o Tarantinov najlepší film, a už vôbec nie o nejaký masterpiece a neuveriteľné dielo. Ide však o poctivú filmarinu, do ktorej je narozdiel od Finchera vyššie aj vložený aj kúsok duše.

20. Inside Llewyn Davis – dir. by Coen Brothers [2013] – Coenovci v slabšej forme, ale aj tak si každý fanúšik ich filmov určite dokáže vychutnať tento príbeh polostroskotaného folkového hudobníka. Príbeh sa moc nehýbe, a končí tam kde začína, avšak film má šarm, dobrú hudbu, solídnu kameru a postavy s ktorými sa dá byť empatický. Solídne.

19. L’ombre des femmes – dir. by Philippe Garrel [2015] – Veľmi prostý príbeh jedného dvoch vzťahov. Minimalistické v každom ohľade, od strihu, hudby, dialógov až cez kameru. Nič prevratné, ale rozhodne neurazí. Takáto čistota v zmysle vyjadrenie základnej idei filmu sa už až tak často nevídava.

18. Trois couleurs: Rouge – dir. by Krzysztof Kieślowski [1994] – je to Kieślowski. Z jeho filmov nebývam nadchnutý, ale nedá sa im ubrať, že majú niečo špeciálne. Keď už nič iné, ide o dobrý príbeh odrozprávaný zaujímavo. Hlavná postava je ale veľmi sexi :)

17. Nocturno 29 – dir. by Pere Portabella [1968] – experimentálny film o ničom, aspoň z mojho pohľadu. Nejaké veľké náznaky deju v tomto filme nebadám, ale audiovizuálne ide o odvážny a skvelý počin, a to dokážem oceniť. Naviac som sa pri pozeraní nenudil, čo sa mi u takéhoto typu filmu občas vie stať.

16. Qui êtes-vous, Polly Maggoo? – dir. by William Klein [1966] – Film ktorý na prvý dojem evokuje Godarda, resp. experimentálnejšiu stranu Francúzskej novej vlny. Roztrieštený v témach aj forme podobne ako býva zvykom u Godarda. Predostiera zaujímavé témy, ako identita človeka, úloha krásy a módy v živote človeka atď. to celé okorenené mierne sureálnymi vsuvkami. Vo filme sa takisto natáča film, čiže ide svojím spôsobom aj film o filme, čo vždy oceňujem. Nebol som nadchnutý, ale tento film rozhodne prináša na stôl niečo čo sa oplatí vidieť.

15. The Sky Trembles and the Earth Is Afraid and the Two Eyes Are Not Brothers  + Distant Episode – dir. by Ben Rivers [2015] – dvojica experimentálnych filmov, ktorá mi do hlavy zasadila zopár ideí ktorých sa neviem zbaviť. Audiovizuálne skvelé, pre dej na takýto film ale nejdete. Solídne.

14. Listen Up, Philip – dir. by Alex Ross Perry [2014] – Film o nechutných postavách, štýlovo mierne evokujúci Woodyho Allena. Nádejný režisér, charakterizácia je skvelá a film má čo povedať.

13. Manila – dir. by Raya Martin, Adolfo Alix Jr. [2009] – vizuálne parádny diptych s atmosférou ktorú žeriem. Naviac príbehy majú aj niečo do seba.

12. Inside out – dir. by Pete Docter [2015] – krásny film, ktorý vracia detskú dušu do života dospelých. Jeden z najlepších Pixar filmov aké som kedy videl.

11. Tectonics – dir. by Peter Bo Rappmund [2012] – vizuálna esej kombinovaná s animáciou – resp. loopmi urobenými z fotiek. Skvelý dokument o koncepte hraníc, rovnako ako aj o tom ako je tento koncept prevedený do praxe. Silný film nútiaci k zamysleniu.

10. Evolution – dir. by Lucile Hadzihalilovic [2015] – Mystérium v centre tohto filmu je veľmi pútavé. Audiovizuálne nádherné, plné rovnakej temnoty a neistoty z videného, ako u predošlého režisérkinho filmu. Podarený pokus o to, čo sa v Lobsterovi nepodarilo Lanthimosovi.

9. Rak ti Khon Kaen – dir. by Apichatpong Weerasethakul [2015] – Moje prvé stretnutie s Weerasethakulom. A veľmi silné. Film sa na prvý pohľad javí pomerne prostý a prázdny, ale je v ňom určitý duchovný rozmer, ktorý nie je našrobovaný na film nasilu, ale prirodzene v ňom funguje a obklopuje ako postavy, tak aj diváka samotného. Toto dokážu v mojich očiach iba skutočne špičkoví režiséri, a preto sa neviem dočkať čo v budúcnosti Joe prinesie.

8. La Tortue Rouge – dir. by Michaël Dudok de Wit [2016] – Jednoduchý animovaný príbeh o stroskotaní a následnom prežití na opustenom ostrove. Alegória života v jednoduchej podobe, odrozprávaná bez slov, s krásnou hudbou a nádhernou vizuálnou stránkou. Prístupná ako pre malých, tak aj pre veľkých. Nakonci som bol mierne dojatý.

7. Life Aquatic with Steve Zissou – dir.  by Wes Anderson [2004] – Wes Anderson v slušnej forme. Fantastické.

6. Keyhole – dir. by Guy Maddin [2011] – experimentálny duchársky thriller, natočený unikátne Maddinovským spôsobom neraz pripomínajúcim nemé filmy. Silná vec, ktorá vo mne rezonuje do dnes. Príbeh je ťažko čitateľný, a pre mňa aj značne nekomfortný. Ide o jeden z mála filmov po ktorom mi dodnes ostáva v hlave nepríjemný pocit, v podobnom duchu ako som ho mal ako dieťa z Perinbaby.

5. 88:88 – dir. by Isaiah Medina [2015] – digitálne smetisko glitch života v záznamníkových odkazoch a rap videách, ktoré dostrihalo malé autistické dieťa na amfetamínoch? Asi nie, ale každopádne silné. Vytvoriť emóciu cez baráž digitálneho bordelu to sa len tak nevidí, ale v mojich očiach sa to režisérovi darí. Veľmi sľubný debut, teším sa na ďalší film.

4. Field Niggas – dir. by Khalik Allah [2015] – dokumentárny film o menej šťastných ľudoch žijúcich v jednej štvrti v New Yorku. Špina, drogy, boj o život, a do toho nádherná práca s kamerou, nechajúca vyniknúť týmto silným charakterom. Fantastické.

3. Hiroshima mon amour – dir. by Alain Resnais [1959] – film o pamäti. Na niektoré veci nemôžeme zabúdať. Na iné nechceme, ale aj tak zabudneme. Pamäť je šialená vec, a toto je film ktorý o nej pojednáva nielen dôstojne, ale aj inšpiratívne a zaujímavo. Takisto ide aj o film o láske, a tie mám veľmi veĺmi rád. Klasika a nutnosť.

2. Horace and Pete – dir. by Louis CK [2016] – Najlepší seriál posledných 10 rokov. Neskutočne originálne a zmysluplné. Nutné vidieť.

1. Cléo de 5 à 7 – dir. by Agnes Varda [1962] – Od tohto filmu som neočakával nič, a dostal som neuveriteľne veľa. Ľudský príbeh, ktorý je neskutočne natočený – od konceptu až po audiovizuálne spracovanie a herecké výkony, tento film je v mojich očiach bezchybný. A má jeden z najsilnejších koncov aké som kedy videl. Klasický film na ktorý sa nezabudne ani za storočie.  Masterpiece.

88:88
88:88
Cleo de 5 a 7
Cleo de 5 a 7
Eisenstein in Guanajuato
Eisenstein in Guanajuato
Evolution
Evolution
Field Niggas
Field Niggas
Hiroshima mon amour
Hiroshima mon amour
Horace and Pete
Horace and Pete
Keyhole
Keyhole
La tortue rouge
La tortue rouge
Life aquatic with Steve Zissou
Life aquatic with Steve Zissou
Listen up Philip
Listen up Philip
Lombre des femmes
Lombre des femmes
Nocturno 29
Nocturno 29
Qui etes vous Polly Maggoo
Qui etes vous Polly Maggoo
Rak ti Khon Kaen
Rak ti Khon Kaen
The sky trembles and the earth is afraid and the two eyes are not brothers
The sky trembles and the earth is afraid and the two eyes are not brothers
Trois couleurs: Rouge
Trois couleurs: Rouge

 

   _____ __  ______  ____  ______   ____________    __  ________
  / ___// / / / __ \/ __ \/_  __/  / ____/  _/ /   /  |/  / ___/
  \__ \/ /_/ / / / / /_/ / / /    / /_   / // /   / /|_/ /\__ \ 
 ___/ / __  / /_/ / _, _/ / /    / __/ _/ // /___/ /  / /___/ / 
/____/_/ /_/\____/_/ |_| /_/    /_/   /___/_____/_/  /_//____/  

10. Entr’acte – dir. by René Clair [1924] – Skvelá ranná avantgarda s náznakmi hravého surrealizmu. Vizuálne pekný kúsok, nielen na svoju dobu. VIMEO

9. Le Vampire – dir. by Jean Painlevé [1945] – Celá séria Painlevého dokumentov o zvieratách, ale aj iných veciach hodných skúmania, je skvelá. Experimentálne a zároveň priekopnícke, aj Painlevé budoval chodník moderným dokumentaristom.

8. Fábrica – dir. by Aly Muritiba [2011] – kratučký príbeh o návšteve syna vo väzení jeho matkou. Pre mňa osobne hrejivé, nežne ľudské a neočakávané. VIMEO

7. Feeler – dir. by Paul Clipson [2016] – Jeden z podarenejších avantgardných snímkov/videoklipov od stálice a výraznej osobnosti avantgardného filmu. VIMEO

6. Hide – dir. by Matthias Müller [2006] – skvelé využitie degradácie filmu v kontraste s aplikovaním krémov a kozmetiky, tento kontrast je veľmi zaujímavý a pre toho kto má záujem môže pôsobiť ako zaujímavý katalizátor myšlienok. Mohlo to byť o tri minúty kratšie, ale idea i jej spracovanie sú skvelé. ULOZTO

5. Fuckkkyouuu – dir. by Eddie Alcazar [2016] – niečo v štýle ranných videoklipov od aphex twina, iba ešte hlbšie v zóne nočných môr. Nepríjemný a skvele natočený film. VIMEO

4. Universe – dir. by Colin Low, Roman Kroitor [1960] – Fantastický dokument o vesmíre, ktorý ukazuje vzhľadom na svoju dobu vzniku pozoruhodné veci. Vizuálne ide o eye candy, a mimo iné ide o film, ktorý vraj inšpiroval Stanleyho Kubricka k natočeniu 2001: Space odyssey.  YOUTUBE

3. Broadway by Light – dir. by William Klein [1958] – fantastická štúdia neónového osvetlenia ako estetického, ale zároveň aj reklamného aspektu priestoru. Práca s kamerou na jedničku, a takisto záver, ktorý nežne podporí vyznenie a ustanoví tému je skvelý. VIMEO

2. The Exquisite Corpus – dir. by Peter Tscherkassky [2015] – erotické inferno rozkoše zaobalené v šume oceánu a talianskej library music, avantgarda čo poteší srdce a zahreje na duši. Ďalší Tscherkasskeho klenot.

1. Nuit et brouillard – dir. by Alain Resnais [1955] – veľmi silné obrazy, o úlohe a fungovaní koncentračného táboru. Silný dokument, ktorý sa dotkne každého kto má srdce a zapíše mu do génov odpor voči zlu. Esenciálne.

Broadway by light
Broadway by light
Entracte
Entracte
Fábrica
Fábrica
Feeler
Feeler
Fuckkkyouuu
Fuckkkyouuu
Nuit et brouillard
Nuit et brouillard
The exqusiite corpus
The exqusiite corpus
Universe
Universe

 

Venované Ivanovi. Ty jeden tiger, pekný nový rok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *