7 filmov, ktoré skvele spájajú dokument s fikciou a rozprávaním

18b8692d1528df890577f726cd7a7460

Dokument je jedna z najfascinujúcejších filmových metód. Oprostenie od príbehu a dôraz na zobrazenie reality bez hlbšej fikčnej roviny – to sú prostriedky klasických dokumentov, ktoré sú väčšine divákov známe ako nástroje na naučenie sa niečomu novému o tomto svete. Každý z nás sa určite stretol s typickými zástupcami dokumentárnych filmov v podobe prírodopisného, vojnového alebo cestopisného dokumentu. V týchto žánroch sa dajú nájsť skvelé kúsky, ktoré bez debát obohatia každého jedinca. Ide však o taký Hollywood dokumentárneho filmu – najklasickejší a najmainstreamovejší pohľad, vyrobený na čo najjednoduchšiu konzumáciu masovým publikom. To samozrejme nutne nemusí byť vždy zlé, obzvlášť pri dokumentárnom filme. Avšak podobne ako vo fikčných filmoch, aj to najlepšie v svete dokumentárneho filmu vzniká často práve na okrajoch popularity, kde sa nemusí dbať na divácke očakávania a kritéria. Práve naopak –  je dovolené radikálne redefinovať to kam až dokument môže zájsť aby stále ešte ostal dokumentom. Dokumentárny film je v súčasnosti veľmi silný, a jednou z jeho najzaujímavejších foriem je v súčasnosti typ dokumentu ktorý mieša fikčný rámec so samotnou realitou – či už prostredníctvom subjektívnych vsuviek autorovho vedomia, alebo zobrazením reálneho príbehu na ktorý je kladený rovnako silný dôraz ako na samotnú dokumentáciu. Koniec koncov, i realita je len príbeh, či už ju vidíme cez optiku subjektívneho sveta, alebo ako objektívny sled udalostí, ktoré sa rôzne ovplyvňujú. Dokumenty nižšie, sú pre mňa osobne tie najlepšie dokumenty, ktoré práve príbehu dávajú priestor originálnejším spôsobom ako to robia ich masovo populárne protipóly. Ide o jedny z najlepších filmov ktoré som mal možnosť v svojom živote zhliadnuť, hoci nie sú jednoduché a často testujú diváka a jeho trpezlivosť pristúpiť na túto dokumentárnu hru. Dovolím si tvrdiť, že niektoré filmy z nižšie uvedených sú skutočne výzvou a je možné, že nenaplnia bežného filmového diváka. Ak sa vám však podarí nájsť prienik medzi vašim svetom a svetom týchto filmov, budete odmenení niečím špeciálnym, unikátnym, kreatívnym a skutočne silným.

my-winnipeg-film-poster

My Winnipeg – dir. by Guy Maddin, 80 min.

Ukážkový prípad žánru, ktorý som si sám pre seba nazval tzv. subjektívny dokument. Maddin tu neuveriteľne kreatívnym spôsobom popisuje svoje domovské mestečko Winnipeg. Ide o neveľké kanadské mesto, no originalita s ktorou sa autorovi darí popisovať úplne bežné časti mesta a príhody, ktoré sa k týmto miestam viažu je skutočne unikátna. Každé miesto môže byť čímkoľvek, stačí sa pozerať cez pár správnych očí. Film fantasticky dotvára Maddinova trademarková estetika nemých filmov, ktorá je oproti laxnému Artistovi z hollywoodskej produkcie dovedená skutočne do dokonalosti. Film tak nielen hýri nápadmi, ale je aj audiovizuálne veľmi nápaditý a prezentuje mestečko spôsobom, aký ste ešte určite nezažili. Možno by sa dalo namietať, že už možno nejde ani o dokument, ale myslím si, že korene tohto filmu sú bez pochýb v dokumentárnej tvorbe a tá je v celom filme silne prítomná a badateľná. Rozhodne nejde o fikčný film, ale ani dokument v klasickom slova zmysle. Tempo filmu je veľké, je dosť vtipný a tak je dosť možné, že zaujme a zabaví aj pomerne neznalého alebo bežného diváka. Rozhodne nutné vidieť!

Postcard-From-Iran-in-the-movies-No-one-knows-about-persian-cats-4

Kasi az gorbehaye irani khabar nadareh – dir. by Bahman Ghobadi, 106 min.

Milujete hudbu? Aké by to bolo keby môžete počúvať iba určitý typ a štát v ktorom žijete by vám presne určoval aký typ hudby môžete počúvať? Určite nie príjemné. Nobody knows about Persian Cats popisuje neľahkú situáciu hudobníkov v Iráne. V podstate ide o fikčný film so silnými dokumentárnymi prvkami. Príbeh popisuje snahu o emigráciu jednej partnerskej dvojice a ich potencionálnej kapely ktorú v priebehu filmu hľadajú. Pred emigráciou sa však ešte snažia zložiť kapelu na posledný rozlúčkový koncert – aj kvôli peniazom, aj kvôli nostalgii za krajinou. Film nasleduje dvojicu, ktoré sa snaží zohnať zvyšných členov na to aby mohli koncert uskutočniť a následne odísť z krajiny. Počas filmu ktorý funguje ako prierez súčasnou Iránskou/ Tehránskou hudobnou scénou sa zoznámime s mnohými modernými podobami lokálnej hudby, od metalu až po hip hop a klasickú tradičnú hudbu. Film je v podstate silným príbehom, ktorý nápadito zapája dokumentárne prvky pozostávajúce zo zmapovania lokálnej hudobnej scény. Ku koncu film naberá na dramatických obrátkach a fikčná časť začína mierne prevažovať. Dokumentárna časť filmu je však skvelá, a skutočne som po skončení filmu mal pocit, že som sa o hudbe v Iráne dozvedel tak veľa ako keby pozerám plnohodnotný dokument. Perličkou filmu je jeho neľahký vznik, kedy vznikal ilegálne, za 17 dní, kedy bol režisér dvakrát dočasne uväznený. Mnohí z hudobníkov vo filme majú zakázanú činnosť, ostávajú v priebehu filmu v anonymite. Príbeh filmu tak čiastočne mapuje aj reálnu režisérovu situáciu a neľahký život mnohých Tehránskych hudobníkov čo mu dodáva ešte podstatne silnejší nádych.

The Militia Company of Captain Frans Banning Cocq
The Militia Company of Captain Frans Banning Cocq

Rembrandt’s J’accuse – dir. by Peter Greenaway, 86 min.

Britská filmárska legenda a takisto aj výtvarný umelec a teoretik výtvarného umenia Peter Greenaway nám v tomto doplňkovom dokumente k jeho celovečernému fikčnému film Nightwatching predkladá podrobné a neuveriteľne zaujímavé odkrývanie jednotlivých vrstiev najslávnejšieho Rembrandtovho obrazu. Je fascinujúce ako sa dá moderná technológia, ľudský um, kreativita a história ikonografie a tvorenia obrazov pretaviť do strhujúceho rozprávania o ukrytej podstate jedného mimoriadne prepracovaného obrazu. Nielenže tento film obohacuje vnímanie samotného fikčného filmu Nightwatching, on je ešte lepší ako samotný hlavný film. Je to ako keď máte z dezertu podstatne väčší zážitok ako zo samotného hlavného jedla. Každému kto sa kedy čo i len trošku zaujímal o výtvarné umenie môžem tento film odporučiť bez váhania. Takisto pokiaľ lajkujete na facebooku Classical Art memes :D. Strhujúce, a ak je prezentované skutočne pravda, čo je dosť možné, je to aj dokument o neskutočnej genialite Rembrandta. Bravo.

First pass at poster for An Oversimplification of Her Beauty
First pass at poster for An Oversimplification of Her Beauty

An Oversimplification of Her Beauty – dir. by Terence Nance,  93 min.

Nádherný subjektívny dokumentárny film o láske, ktorý som bližšie popísal v tomto článku –  Máj, lásky čas – Mojich 10 obľúbených filmov o láske

Poster-Viajo

Viajo porque preciso, volto porque te amo – dir. by Marcelo Gomes, Karim Aïnouz, 75 min.

Vizuálne nádherná road movie doku-meditácia o jednej stratenej láske a ťažkosti opustiť svoju minulosť a žiť len pre moment. Chlapík prechádza krajinou a rozmýšľa nad životom, minulosťou, a jeho poslednou láskou – o tom či sa k nej ešte chce vrátiť alebo nie. Myšlienky sú prezentované cez voiceover do nádherných osobitých záberov pozostávajúcich často z drobných intímnych detailov. Film pôsobí ako osobitá výpoveď a dielo jedného človeka – či už boli pri natáčaní prítomný iní ľudia neviem povedať, každopádne film tak nepôsobí, nakoľko je výsostne osobný. V momentoch má poetický nádych, a koniec je osviežujúci, odvážny a príde v správnom čase. Film má ideálnu dĺžku v ktorej autor stihne vyjadriť všetko podstatné a urobí to s vizuálnou i scenáristickou silou, ktorá poukazuje na potencionálny veľký talent oboch režisérov. Snáď sa od nich v budúcnosti dočkáme niečoho podobne kvalitného a silného.

Acidente
Acidente

Acidente – dir. by Cao Guimarães, Pablo Lobato, 72 min.

20 názvov miest z oblasti Minas Gerais v Brazílií je ukrytých v básni, ktorá bola začiatočným bodom tohto filmu. Spomedzi všetkých filmov spomenutých v tomto článku ide pravdepodobne o najviac dokumentárny počin. Narácia je vša prítomná a fikčná rovina filmu vyvstáva cez text básne ale i cez drobné mikropríbehy odohrávajúce sa v jednotlivých mestečkách. Film je rozkúskovaný na 20 častí rôznej dĺžky – každá sa venuje jednému mestu zo spomínanej básne. Štáb natáča rôzne veci – od jedného záberu až po dlhšie minipríbehy a krátke dokumenty o jednotlivých mestách. Ide o fantastický film z ktorého som bol v dobe zhliadnutia úplne nadšený. Je však pravda, že zo všetkých spomínaných filmov už ho mám najslabšie v pamäti – je to už 6 rokov čo som ho videl. Viem však, že ide o silné a unikátne dielo, ktoré môžem s pokojným svedomím na tomto mieste doporučiť. Nebudete ľutovať.

THE LAST TIME I SAW MACAO, (aka A ULTIMA VEZ QUE VI MACAU), 2012. ©Cinema Guild
THE LAST TIME I SAW MACAO, (aka A ULTIMA VEZ QUE VI MACAU), 2012. ©Cinema Guild

A Última Vez Que Vi Macau – dir. by João Pedro Rodrigues and João Rui Guerra da Mata, 85 min.

V tomto filme takmer vôbec nie sú kasína! Pri tom akú povesť má Macao vo svete, ide o maličký zázrak. Tento film sa nám však snaží ukázať inú tvár tohto mesta. Film sleduje hlavného hrdinu, ktorý sa po rokoch vracia do Macaa aby sa stretol s Candy – postavou, ktorá je nám predstavená v úvodnej scéne. Medzi dejom filmu a predošlou návštevou hlavného hrdinu v Macau už uplynulo skoro 30 rokov, no napriek tomu si postava rozpomína na niektoré črty mesta a porovnáva ich s jeho spomienkami. Film sa zmení na pátranie, nakoľko je Candy v nebezpečí. Príbeh je vo filme pomerne dominantný, no napriek tomu je film natočený čisto dokumentárnymi prostriedkami a jeho podstata je pevne zakorenená v dokumentárnom filme. Vizuálne nejde o príliš precízne nasnímaný snímok, a za mnohými kúskami z listu vyššie zaostáva. Napriek tomu dokáže film so svojou digitálnou kamerou vykúzliť mnohé silné obrazy, a ako celok je film natočený netradične a veľmi zaujímavo – postavy sú vo filme vedľajšie a tak ide o striedanie detailov mesta s väčšími celkami. V druhej polovici film naberie nečakané grády a zápletka sa začne zhusťovať, aby bola znovu upokojená v nádhernej časti odohrávajúcej sa na priľahlom ostrove. Napriek tomu, že ide o hybrid dokumentu a fikcie, fikčná rovina je prekvapivo silná. Rozprávanie je svieže a dokáže udržať pozornosť počas celej dĺžky filmu. Na film sa dá pozerať ako na experimentálne krimi spojené s road movie, alebo ako na druh cestopisu, prípadne dokument o tom ako mesto mení svoju tvár v priebehu času. Bez debaty ide o jeden z najlepších filmov, ktoré som videl minulý rok a môžem ho doporučiť každému kto má záujem o kvalitné a netradičné formy kinematografie. Už len preto, že spoznáte tú časť Macaa v ktorej nedominujú kasína, a možno zistíte, že je to zaujímavé mesto, ktoré by stálo za návštevu. Alebo možno preto, že aj tá najnudnejšia realita môže obsahovať silný príbeh – záleží len na osobe, ktorá je s tou realitou konfrontovaná.

Takýchto filmov by sa samozrejme našlo viac, a možno sa ešte k tejto téme v budúcnosti vrátim. Budem rád ak by ste mi vedeli doporučiť filmy v podobnom duchu. O tom, že článok obsahuje vždy pravopisné chyby nemusím snáď hovoriť, či?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *