R.

10322842_306383262849989_1870210139730595494_n

Ba dum tssss. Písal sa 7. október tisíc deveťsto šesdesiat sedem. Aspoň tak hovoril neónovo svietiaci UV kalendár na stene bytu v ktorom som sa práve nachádzal. Iné okolnosti však naznačovali o pár rokov viac – či už obsah THC v marihuane ktorú som práve vyfajčil, alebo plagát legendárnej Rare hry Battletoads. Nechcelo sa mi ani trochu písať, obzvlášť nie v príbytku, ktorý nepatril mne. René tu už mal byť pol hodinu. Bol som dosť netrpezlivý. Za iných okolností by som tak napätý určite nebol, ale v byte dílera ide vždy o väčšie stávky. Aj preto mám tak rád donášky. Človek si síce to svinstvo nosí domov, čo nemusí byť vždy najlepšie, ale pokoj domova je v situáciách ako je táto na nezaplatenie. Nebolo však ľahké dostať dílerov do môjho karavanu. Uprostred lužných lesov to nielenže smrdelo, ale naviac boli plné močarín a komárov. Ľudia väčšinou nevedeli pochopiť ako tam dokážem bývať, a od určitého bodu svojho života som už aj rezignoval na to aby som im to vysvetlil. Väčšinou sa to odbilo myknutím pliec a tradičným stupídnym príslovím – sto ľudí, sto chutí. Pre mňa toto miesto znamenalo mnoho. Možno nemalo adresu a mnohé vymoženosti, ktoré by som našiel bližšie mestu. Nebolo tu jednoduché žiť obzvlášť v lete keď boli komáre napriek všetkým opatreniam na neznesenie. Nemal som ani názov ako by som toto miesto volal. Vždy keď sa ma niekto pýtal, odpovedal som len, že žijem v močiaroch. Táto odpoveď by sa u mnohých ľudí možno stretla s nepochopením, no u feťáckej komunity sa len každý zasmial, opýtal sa ešte zo dve zo tri otázky zo slušnosti, a tému močiara promptne opustil. Nemal som príliš veľa návštev a to bola jedna z výhod tohto miesta. Bol som skôr samotárskejší typ, čo zhruba odpovedalo môjmu dočasnému povolaniu i povahe. Takisto fet zo mňa spravil viac introvertný typ a zabil i posledné dávky extrovertnosti ktoré vo mne ostali. Na močiari som oceňoval predovšetkým atmosféru – obzvlášť jesenný podvečer bol absolútne presýtený zaujímavou kolážou zvukov, vizuálnych podnetov, pachov a iných zmyslových radostí. Z hľadiska drog išlo o fantastické miesto – nie že by fet v klube alebo v meste nemal svoje čaro, no mágia prírody transformovala človeka počas stavov do úplne iných a lepších bytostí. Stačilo si zobrať maličký kúsok pravdy nabratej počas stavu, a po pár mesiacoch bol človek viditeľne lepší. Vôbec nešlo iba o sračku z teleshoppingu. Močiar fungoval a potvrdilo mi to už viacero ľudí. Chýbal mi. Ako som sa ocitol v malom zaprdenom dvojizbovom byte na okraji mesta, bolo mi Reného trochu ľúto. Bol to skvelý človek, ktorý si rozhodne zaslúžil viac. Keď už nie lepšie miesto, aspoň nejakú bytosť s ktorou by toto miesto zdielal. Bolo vidieť, že sa tu o to príliš nestará. Koniec koncov, nestaral sa príliš ani o seba. S bradou by uspel už aj na konkurze drevorubačov a vždy keď som k nemu prišiel bol v trenkoch a v tom istom tričku čo nosil vždy. Posledné opratie som vedel odčítať z počtu škvŕn. René nebol zlý chlap. Preskákali sme si toho už mnoho, a vedel som, že je to jeden z mála ľudí, ktorému môžem veriť. Mal som však radšej keď ešte býval v starom meste. Neviem, možno to je tým, že sme zostarli – príde mi však, že v tých časoch sme sa vedeli podstatne lepšie zabaviť, a mali sme k sebe bližšie. Vždy sme sa dobre porozprávali, často sme skočili na nejaké pivo alebo drink. Po presťahovaní sme sa čoraz viacej odcudzili a celý proces sa omnoho viac zjednodušil už iba na prostú dodávku drog. Neprišlo mi však, že by to bolo spôsobené chybou niekoho z nás. René neprešiel ničím čo by ho takto mohlo ovplyvniť. Nemal partnerku, nemal problémy s fízlami, a priateľov mal iba zopár a to skalných. Takisto som nemal pocit, že udalosti v mojom živote spôsobili takýto úpadok medzi naším kamarátstvom. Bolo to všetko také nejaké prirodzené, alebo až príliš pomalé na to aby som si to všimol. Asi ako keď rastie rastlina. Ako malý som rozmýšľal, že keby ostanem pol roka pri zasadenej paprike, či by som si všimol ako rastie. Teraz je mi odpoveď jasná. Proces je skrátka príliš pomalý, a ja by som nič nevidel. Možno to tak bolo aj s naším kamarátstvom. Zmena bola tak pomalá, až sme si to nevšimli. Je to svojím spôsobom smutné. Človek môže vidieť rastliny rásť iba v časozbere na videu. Alebo ako porovnanie dvoch hodnôt. To však nie je dosť uspokojivé. Je to ako vyraziť na turistiku z doliny na vrch. Človeku by nestačilo iba zrazu byť na vrchu. Zaujíma ho cesta. Ako sa vraví, cesta je niekedy dôležitejšia ako jej cieľ. Možno práve preto ma mrzí to čo sa stalo so mnou a s Reném. Ani neviem čo to vôbec bolo. Viem len, že to čo sme mali bolo zrazu fuč. A chýbalo mi to. O to viac keď som tu ostal sám, čakajúc v tejto hŕbe nerd kokotín na ďalšiu dodávku drog. Ako som však tak rozmýšľal, zistil som, že na drogy možno až tak nečakám. Zrazu som mal pocit, že Reného chcem len tak objať. A ten pocit bol silnejší ako samotná túžba po drogách. Bolo to zvláštne. Vedel som, že z objatia sa nenasýtim, ani mi neumožní si kúpiť rozšírenie karavanu po ktorom som už dlhšie túžil. Napriek tomu som vedel, že na tú chvíľu mi bude lepšie, a tá chvíľka v danom momente znamenala viac ako zajtrajšok. Môj dofetovaný vlak myšlienok z ničoho nič prerušili kukučkové hodiny, ktoré ohlasovali ôsmu hodinu. A po nich druhé a o chvíľu tretie. Do 20 sekúnd som mal privátny koncert kukučkových hodín, ktorý ma poriadne pobavil. Netrvalo to dlho, no nakoniec keď hodiny utíchli, prichytil som sa pri hlasitom smiechu.

Po odznení tejto situácie som si spomenul na predošlé myšlienky o mojom vzťahu s Reném. Meškal už skoro trištvrte hodiny. Chcel som si tieto myšlienky zapamätať a tak som si vytiahol notes nech nejak zabijem čas. Nachvíľu som sa zasekol v myšlienkovom vákuu, a akonáhle ma napadlo niečo rozumné, rýchlo som v nohaviciach zašmátral po pere. Vytiahol som ho a ladným kliknutím zapol. Priložil som hrot k papieru a začal písať. „Keď som spoznal Reného, mal som asi 19 rokov.“ Ba dum tssss.

10322842_306383262849989_1870210139730595494_n

One thought on “R.

  1. Spätné upozornenie: X. – Ascetic Terrorism

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *