O nahote

_1160615-ed

Prechádzam sa holý po byte,

skúste si to predstaviť, malý penis odpustite

enkláva chlpov, aspoň tie sú postavené

(je už december)

odostreté závesy, pohľady zvonku

a predsa telo nehovorí nič

je to len obraz, lacný renesančný gýč,

nahota duše je viac jak nahota kokota.

 

Si predo mnou holá a aj tak neviem nič,

otváraš náruč, ústa, zrýchlený dych

mám ťa ako na podnose, no nie si z tých

čo odhalí príchuť hneď jak opadne ostych.

Máš cez dušu prehodený plášť,

si nahá len na dotyk a vo mne to vrie

nemám to rád, na srdci sa ti vytvorili strie.

 

Holá veta nie je koniec sveta

no niekedy je lepšie súvetie

čo ťa krok po kroku odhalí

a aj črty tvojej povahy.

Daj si tie červené šaty, 

cez ktoré presvitá tvoj charakter

do úst pomaly si prilož kvér a odstrel to telesno

máš obrovskú dušu, vedľa nej cítim sa tu pritesno

krivkou regresnou sa plížim k tebe

cestou upletenou podľa osnov, zo snov,

zosnovanou pozvoľna sa blížim 

buď prosím ku mne povoľná

a dovoľ nám, napísať si vlastný korán

z rán a dotykov, ktoré budú naše spoločné.

 

Na počiatku bolo tajomstvo, čo pritiahlo vesmír

a ten vybuchol.

Mystéria sú magnetické, a občas majú ostré hrany

dostal som defekt, keď sme sa so slovami hrali,

nevyslovenými, tými čo nie sú ani – ani

ostala mi len prepichnutá duša

a nedostatok vzduchu udusil náš vzťah.

Tak to býva páni, dámy

keď hrávate sa s tajnosťami.

 

Tak nejak, že? Či inak?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *