Kdo si hraje nezlobí: Inside [2016, Playdead]

inside_05

Občas je človek niečím veľmi fascinovaný, i keď nemá z toho dobrý pocit. Ako keby vie, že to čo ho priťahuje nie je úplne dobré, no napriek tomu si nevie pomôcť.  Občas to znamená, že sa dostane do problémov, a občas to znamená, že ide neustále zľava doprava niekoľko hodín. Druhá hra Dánskeho štúdia Playdead je ten druhý príklad. Alebo?

Playdead debutovali v roku 2009 dnes už kultovou hrou Limbo. Temná atmosféra hry a nejasný príbeh, spolu s unikátnym vizuálnym štýlom a zaujímavou hrateľnosťou pozostávajúcou z mixu plošinovky a puzzle hry založenej na hernej fyzike urobili z debutu tohto štúdia okamžitý hit. V súčasnosti je Limbo právom považované za jednu z najlepších indie hier. Druhá hra tohto nezávislého štúdia sa v popise príliš nelíši. Gameplay nie je až tak odlišný od Limba, vizuálny štýl je síce odlišný, no tiež neobsahuje príliš veľa farieb a pozitívnych nálad. Rovnako ako Limbo, aj Inside sa obíde bez slov a dokáže podať zaujímavý príbeh. Aký je teda vlastne medzi týmito hrami rozdiel? Kvalitatívny. Zatiaľ čo Limbo je len skvelou hrou, Inside je masterpiece.

Obrovský problém však spočíva v tom, že Inside je hrou, o ktorej by človek pred hraním nemal absolútne nič vedieť, inak sa intenzita prežitého zážitku môže značne znížiť. Túto hru treba zažiť bez toho aby ste vedeli do čoho idete. Zopár vecí je však možné spomenúť aj bez toho, aby váš dojem z hry nebol horší. Inside je atmosférickou plošinovkou s pomerne jednoduchými puzzlami. Čo z tejto hry teda robí masterpiece? Je to viac vecí, a hoci je každá z nich geniálna, až ich suma robí z tejto hry tak výnimočný zážitok.

V prvom rade ide o audiovizuálne strhujúce dielo. Obrazy ktoré nám Playdead predkladá sú neuveriteľne prepracované – a aj musia byť, nakoľko je nimi odrozprávaný celý príbeh. Hĺbka jednotlivých scén je strhujúca, a každá pracuje s viacerými plánmi či už v pozadí alebo v popredí. Hoci ide o 2D hru, hĺbka priestoru je fascinujúca. Jednotlivé scény rozprávajú príbeh cez šikovné použitie viacerých vrstiev obrazu v každej scéne, dotvorených jedným z najlepších sound designov aký som mal možnosť v hre počuť. Detaily zvukovej zložky a celková kvalita hudby i zvukov, je na nezávislú hru na neuveriteľnej úrovni, a ďaleko predbieha väčšinu hier ktoré sú v súčasnosti na trhu, vrátane tých, ktoré majú desaťmiliónové rozpočty. Po animačnej stránke ide o najlepšiu hru, ktorú som kedy hral. Viem, že toto môže pôsobiť smiešne, nakoľko ide o 2D hru, a komplexnosť animácie v 3D priestore je omnoho väčšia. Treba mi však veriť. Hral som v živote množstvo hier, ale žiadna z nich nebola animovaná tak dobre ako Inside. Reakcie prostredia, samotný chlapec i všetko ostatné je rozanimované do dokonalosti. Celková prezentácia má minimalistický nádych, od úvodného menu, až po záverečné titulky. Po technickej stránke ide bez pochýb o najlepší indie titul s akým som mal tú česť. Inside však nie je len technickou ukážkou schopností Dánskeho tímu. Ide o hlboký kus umenia so silným príbehom, ktorý chytí a nepustí.

inside_09

Nejde však o príbeh v klasickom slova zmysle. Platí totižto, že každý si z hry odnesie niečo iné, nakoľko rozprávanie je nejasné a minimalistické. V hre je však prítomné bohatstvo motívov a tém, ktoré sú očividné každému pozornejšiemu divákovi. Je už na hráčovi, aby si na základe jednotlivých scén a motívov pozliepal väčší obraz a vytvoril si v hlave ideu o čom Inside je. Každý kto však rád interpretuje umenie vie, že ambivalentné dielo vydrží v hlave často omnoho dlhšie ako jasne odrozprávaný príbeh. Inside nie je výnimkou. Ešte tri dni po dohraní som ho nevedel dostať z hlavy, a takmer po troch týždňoch naň stále spomínam. Ide o silný príbeh, ktorý každému niečo dá – a mnohokrát to môžu byť úplne odlišné veci. Takmer vždy si však človek v príbehu nájde niečo, čo má pre neho zmysel, a to je v súčasných hrách celkom ojedinelý a unikátny úkaz. Príbeh Inside možno zaradiť medzi jeden z najzaujímavejších ktoré sa mi dostali do rúk a znesie zrovnanie s mnohými filmami ktoré si veľmi vážim.

A čo je na tom všetkom najlepšie? Že je to všetko zábava. Hádanky sú skvele zapracované do príbehu, a na rozdiel od Limba sa tu nedeje, že by bol svet vystavaný okolo hádaniek. Práve naopak, hádanky sú prirodzenou súčasťou sveta a dávajú v ňom zmysel, a neraz i podporujú príbeh. Ich obtiažnosť nie je príliš veľká, i keď občas vedia potrápiť. Málokedy sa však stane, že by ste sa na niektorej z nich zasekli na pol hodinu. Celkovo ide o svižnú hru, s dobrým tempom, ktorá periodicky prináša nové veci a tak vás počas tých 3-4 hodín nutných k dokončeniu neprestane baviť. Sám som hru prešiel v jednom sedení bez prestáviek.

Mohol by som hovoriť ešte dlho, ale načo. Inside je absolútny masterpiece. Playdead sa od Limba neuveriteľne posunuli, a hoci sa na ich druhú hru muselo čakať dlhých 6 rokov, nebolo to zbytočné. Pri hraní mi neraz padla sánka. Dovolím si tvrdiť, že komplexný príbeh a celková prezentácia robia z tohto diela jeden z najlepších kusov umenia s akým som mal tú česť – a tým nemyslím len hry – ale i film a iné média. Ide o hru ktorú môžem doporučiť každému kto rád rozmýšľa. Neviem si predstaviť s čím príde Playdead nabudúce, ale jedným som si istý – teším sa už teraz.

Inými slovami: Zahrajte si to a nič si o tom nezisťujte. 10/10.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *