Čo bandcamp dal – Júl 2015 pt.1

a4124541059_10

Bola to jedna z mojich ťažších misií. Nieže by Bandcamp bol nejak extrémne ťažký terč. Problémom boli skôr miesta kde sa zdržiaval a kde som ho mal pripraviť o jeho biedny život. Bandcamp bol totižto extrémne spoločenský a párty pozitívny. Takmer nikde sa nezdržiaval sám, a všade kde bol bolo okolo množstvo ľudí. Čo horšie, často išlo o renomované párty kde sa ho nedalo zničiť zvonku. Bol som v klube Pička. Deň sa už prelial cez polnoc do ďalšieho, rovnako ako sa prelievali fľaše do pohárikov šťastných ľudí. Zábava bola v plnom prúde a tanečný parket smrdel potom. Už dlhšie som nemal sex a tak mi húfy polovyzlečených opitých žien značne sťažovali koncentráciu. S plným vtákom krvi sa rozmýšľa len ťažko. Z barovej časti som sa pomedzi úzky priechod presunul do zadnej časti danceflooru. Úderné techno poháňalo prdele mladých i starých do beatu, ktorý si neželá mať žiadne srdce. Hoci blikal stroboskop, zahliadnuť bandcamp mi nerobilo príliš veľký problém. Našiel som DJa a pohľadom som skĺzol po kábloch až ku zdroju. Nevedel som či mám ešte viac čakať dokedy sa parket trocha preriedi, alebo či mám konať hneď, no intuitívne som sa začal približovať ku gramcom pričom som mierne pokyvoval hlavou a rukami do rytmu beatu. Ruky sa mi ošuchovali o zadky krásnych kuriev a o zadky ešte krajších kokotkov. Všetko sa mi to hnusilo. Nie tie krásky, ani tá hudba. Nenávidel som iba ich šťastie. To šťastie a radosť ktorá bola hmatateľná v každom kúsku miestnosti. Na to nestačili ľuďom drogy. Bolo na to treba viac – a Soundcloud to nebol. Takúto vec dokázal spôsobiť len Bandcamp. Spojiť ľudí v láske a kráse jednej noci, oprostiť ich od ich bežných problémov a zrelaxovať ich pri hudobnej meditácii. Či už pohybom alebo ušami, ľudia sa reinkarnovali v lepšie bytosti každý krát keď bol Bandcamp na párty. Nestačilo im ho mať doma. Ale tam on patril. Do pokoja a osamelosti, do raja myšlienok každodenných životov. Nebola to masová zbraň, ktorá mala ľudí prinútiť k sonickej hystérii pod vlajkou zábavy. Bol to prostriedok k sebazdkonaľovaniu, a to si mnohí ľudia neuvedomovali. A ja som im to chcel ukázať. Aj preto som sa rozhodol, že začnem Bandcamp na párty systematicky vyvražďovať. Preto som tu dnes večer bol. Priblížil som sa k stene kde končil kábel k monitorom a pomalým bočným vykrútením nohy som si vysunul zo spodnej časti podrážky malý presekávač káblov. Zásuvka bola už mierne mimo parket, ale vedel som, že keď sa budem tváriť že idem za DJom, pri dobrom dostupení môžem kábel preseknúť bez toho, aby si to niekto všimol a aby ma podozrievali. Určite, akonáhle nájdu prerezaný kábel, hneď si domyslia že som pri ňom bol ja, ale to môže nejakú tú minútu dve potrvať, a pod rúškom tmavej miestnosti môžem byť už dávno preč. Rozhodol som sa vykročiť, a keď som bol meter od kábla na zemi, vyšlapol som pravou nohou tak, aby som vysúvacím ostrím prestrihol kábel. Akonáhle sa tak stalo, začala medzi ľuďmi masívna hystéria. Pre dnes bol Bandcamp opäť porazený. Stačilo už len ujsť. Rýchlym krokom som sa začal plížiť medzi ľudí a svetlo diskogúľ – bol júl.

Lobster Theremin = Záruka kvalitnej tanečnej hudby. V tomto prípade house nežný ako maslo na makovom koláči.

Nebál by som sa povedať, že na tento blog si našiel cestu pop rockový album. S teplým saturovaným zvukom 60tkového rocku, chytľavým spevom a trochou toho funk elementu. Chytľavé a výborné.

Label Hausu Mountain je jedným z mojich nových objavov a musím povedať, že hudba rozhodne nezaostáva za názvom a celou estetikou tejto značky. Troška mentál, v dobrom slova zmysle.

Vaporwave 2015. Z trosiek žánru sa vynára zopár klenotov ako tento trip do dôb bývalo budúcich. Táto hudba je rovnako future ako je retro. Túto hudbu môže počúvať aj môj tato aj ja. Môže hrať vo výťahoch aj na high concept tanečnej párty. Táto hudbu by bola skvelým soundtrackom k dystopickým svetom Ballarda alebo Dicka. Táto hudba stojí za vypočutie.

Jean Grae je jedna z najtalentovanejších umelkýň pohybujúca sa na hrane hiphopu, funku, soulu, iných černošských žánrov a experimentu. Takisto kreslí a robí iné veci. Rapuje, produkuje, píše zaujímavé veci a tak ďalej. Definitívne treba sledovať. A

Tohto chlapíka sledujem už roky na soundcloude a konečne vydal aj niečo čo sa dá nazvať plnohodnotný album. Ten má nádych emotívneho garageu, kombinovaného so zaujímavou elektronikou ala Mount Kimbie alebo James Blake. Elektronická hudba pre dušu.

Jeremiah Jae je jeden z najpodceňovanejších ľudí v hiphopovom svete. Beatmaker i rapper so zaujímavými textami. Jeho beaty sa neboja experimentovať a málokedy ide o tradičný boombap, čo určite kvitujem. Flying lotus na ňom správne rozpoznal niečo zaujímavé keď ho prijal pod krídla svojho labelu Brainfeeder. Chalan si zaslúži rozhodne viac pozornosti.

Príjemný folk, nič viac, nič menej. Avšak z Leaving Records, čo je jeden z mojich obľúbených labelov, takže treba podporiť. Na toto vydavateľstvo pomerne netradičný počin a to kvitujem. Keby neexperimentujú nedoniesli by klenoty ako napr. Tragedy od Julie Holter!

Labelová odnož kultovej New Yorskej techno párty. Nekompromisné techno, ktoré sa najlepšie cíti na dancefloore.

Dva projekty z Mello Music Group. Dobré beaty, kvalitný rap. Fanúšikovia hiphopu si prídu na svoje.

Súkromný projekt jedne z dvoch členiek Thee Satisfactiona a častej kolaborátorky Shabazz Palaces. Pre tých ktorým tieto mená robia dobre, jednoznačné doporučenie, pre iných postačí povedať, že ide o netradičný hiphop krížený so soulom a inými žánrami.

Príjemná, pre mňa ničím výnimočná zmeska tanečného funku. Rozhodne však neurazí a dodá dobrú náladu. K práci ideálne.

Moodymanov label prináša svieži house klasického razenia, ktorý rozhýbe každého kto má trošku duše. DJ tool.

Tieto tropické releasy rozoženú melanchóliu a hmlu súčasných dní jedna radosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *