Čo bandcamp dal – Máj 2015

a3340065932_10

V gete faškov sa podávali vyslovene zemiaky s mäsom. Bol práve čas obeda. Himmler bol značne nervózny a kotleta s brusnicovou omáčkou mu vôbec nešla dole krkom. Východný front sa nepodarilo prelomiť už takmer rok, a situácia vôbec nevyzerala nádejne. Takisto správy o deportácií singlov a albumov neboli najlepšie. Zopár singlom a albumom sa podarilo schovať a dokonca ujsť do susedných štátov ako Švajčiarsko kde Hitler nemal moc, a Soundcloud uberal Band Kampfu najväčší kus koláča. Himmler vedel, že tento report nebude príjemný. Hitler bol totižto troška cholerik, obzvlášť čo sa týkalo albumov a singlov. Keď písal svoje jediné a majstrovské dielo, Band Kampf, mal v hlave veľkú ideu. Chcel zhromaždiť všetky albumy a single do jedného hudobného tábora a tam ich nechať zhorieť pod plameňom strmých poplatkov za platobné služby. Band Kampf bolo skvele vymyslené dielo, ktoré malo eliminovať rozmanitosť hudobných platforiem raz a navždy. Adolf bol veľmi alergický keď sa niektorým albumom a pesničkám podarilo ujsť, a skončili iba na Soundcloude. Určite, aj tam ich čakala pomalá smrť, ale v Band Kampfe toto mohol kontrolovať omnoho lepšie, a vôbec to tak dlho netrvalo. Zatiaľ čo Himmler len ťažko prehĺtal svoju porciu, Hitler sa prehrabával v svojich krabiciach a hladkal si svojich miláčikov. Vinyly boli tou pravou rasou, ktorá mala prežiť ďalšie storočia pod nadvládou faškovskej európy. Čo nebolo na vinyle, bolo treba odstrániť z hudobnej spoločnosti v takzvaných hudobných táboroch. Najmocnejší z nich bol Band Kampf, strhujúci kus platformy na zánik hudby. Keď Hitler v Mníchove spisoval svoju biografiu, práve idea Band Kampfu mu prišla na toľko zaujímavá, že práve po nej pomenoval jeho jedinú a životnú knihu. Svoju vinylovú kolekciu mal Hitler usporiadanú abecedne – tak ako väčšina vinylových junkies. Žánrová kategorizácia mu prišla príliš obmedzujúca hoci videl aj jej výhody. Čakal sa na stretnutie s Himmlerom a počúval J Rocca z Beat Junkies. Cítil sa previnilo – nikdy by nebol povedal, že černošská hudba ako soul a hiphop ho tak zaujme. Nepriznával sa k tomu, a počúval ju len osamote,  napriek tomu že v jeho vinylovej kolekcii zaberala nemalú časť.

Himmler kráčal úzkou chodbou a po čele mu stekali kvapky potu. Nemal dobré správy. Nielenže sa do Band Kampfu nepodarilo nahnať až 47 percent obľúbených albumov minulého roka od Wire, ale naviac i mnohé albumy na ktoré mala história zabudnúť boli stále veľmi sťahované. Nemohol sfalšovať štatistiky, lebo vedel že Adolf má tiež prístup, a tak by riskoval svoj život. Matne si spomínal na časy, keď bol z idei Band Kampfu nadchnutý. Po všetkých udalostiach posledného roku to však boli už len letmé zahmlené kúsky pamäte. Vedel že po reporte ho Hitler nezabije, na to bol príliš cenný. Netešil sa však na jeho krik. Tajne dúfal, že ak raz Hitler zomrie, ako jeho najbližší preberie ideu Band Kampfu a pretvorí ju v niečo úplne iné. V niečo kde hudba môže naopak kvitnúť. Vedel že to nebude ľahká úloha, ale rozhodol sa na ňu podujať. Utrel si servítkou pot na čele, a pomaly potočil kľučkou a vstúpil do jamy levovej.

Krásny prierez mnohými elektronickými žánrami, počínaje junglom a končiac dubom a technom. Takisto jeden z mojich obľúbených releasov tento rok. 1080p varia pre Bohov.

Pre mňa ten slabší z májových 1080p releasov, ale stále hodný vypočutia, ba dokonca kvalitný. Máj v 1080p bol dobrý mesiac pre poslucháča, a bežný pre ľudí ktorí ho spravujú. Proste dva dobré albumy akoby nič.

Release ktorý sa mi hodí ku potápaniu v mori, ďaleko od zhonu a civilizácie, v chille momentu. Alebo k zaspávaniu. Meditatívna krajinka.

Na pomedzí ambientu, sound designu, pesničkárstva a beatu. Netradičný a zaujímavý release od jedného z mojich obľúbených labelov.

Oddisee podobne ako napr. Madlib a mnoho iných ovláda aj  mikrofón aj produkciu. To vie často byť veľký plus, a menej často troška príťaž. V jeho prípade je to však plus. Solídne beaty, solídny rap. Nie je to nič z čoho by som padol na zadok, ale je to sakramentsky príjemný oldschoolový boom bap od jedného z najlepších hiphopových labelov nielen na bandcampe.

Je extrémne osviežujúce v mužmi dominovanom hiphope počuť silný ženský hlas. Georgia zvláda produkciu aj mic, a tento release je fresh. Robí to už dlho, a robí to stále dobre. Tak to má byť.

Veľmi príjemný inštrumentálny hiphopový album, potešenie pre cratediggerov a fanúšikov Madliba a celej stajne Stones Throw. Takáto hudba sa dá počúvať stále. Mimochodom tretí majový release zo stajne Mello Music Group. Niekomu ide.

Dobrý release. Nič vyše, nič menej.

WO DA FA?

Riadny debut od jedného z mojich obľúbených umelcov posledných rokov. Dope shit. Nutnosť.

Podobne ako väčšina vyššie spomenutých labelov, Rhythm Section je vydavateľstvo ktorému by mal venovať pozornosť každý človek čo číta tento blog. Každý release je potencionálny nugát.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *