Kynematografia ’14

louie1-15

Tento text prešiel jazykovou úpravou.

Tento rok som opäť ako tak začal pozerať filmy. Som z toho šťastný, a dúfam že sa množstvo mnou zhliadnutých filmov sa bude postupne zväčšovať. Nutno dodať, že 90 percent vecí spomenutých nižšie nie je z roku 2014, ale taký je život. Nie vždy sa darí tak dobre, naviac kinematografia je vždy rok pozadu, takže filmy z roku 2013 prichádzajú až v roku 2014. Snažil som sa vyberať aspoň veci čo nie sú staršie viac ako 5 rokov a videl som ich prvýkrát tento rok. Je tu kopec dobrých kúskov ktoré doporučujem, tak šup na to. Pre tých slabších pozeračov, hollywood a mainstream je na konci :D.

louie1-15
Louie

 Aká zhoda náhod. Kinematografický rok 2014 som začal 1.1.2014 hodnotením špeciálu od Luisa C.K. Rok 2014 končím v nemom úžase nad jeho absolútne briliantným seriálom Louie. Po štyroch sériach zhliadnutých v priebehu dvoch týždňov mi chýbajú slová. Louie je jeden z úplne najlepších, ak nie najlepší seriál s akým som mal česť v svojom pomerne krátkom živote. Nesadne asi každému, ale tak to je s každou dobrou vecou – nevychutná si ju úplne každý, lebo to by bola nuda. Louie je pravdepodobne ten najzásadnejší kus kinematografie, ktorý som zhliadol tento rok, a preto vám ho odporúčam.

True Detective
True Detective

Ďalší seriál, ktorý som tento rok rozpozeral a môžem ho doporučiť, je True detective. Skončil som na piatej časti. Neviem ani prečo, pretože ma to veľmi bavilo a môžem povedať, že ide bez debát o jeden z lepších kusov televízie za posledné roky. Páči sa mi, že ide iba o osem dielov, páčia sa mi rôzne naratívne postupy – od flashbackov, nespoľahlivé rozprávanie, viaceré časové línie atď. Dobrí herci, napätie, kvalitná hudba a kamera. Skrátka seriál ako má byť. Škoda, že sa bude točiť aj druhá séria, ale na druhej strane, možno tvorcovia prekvapia. Kvalitný seriál. Z televízneho sveta tento rok nemôžem žiaľ doporučiť už nič iné, nakoľko sa seriálom snažím vyhýbať.



V januári som videl zopár dobrých filmov. V prvom rade jeden z najzábavnejších filmov čo som videl tento rok – Goltzius and the Pelican Company. Je to skvelý návrat Greenawaya do formy. Po tomto snímku sa neviem dočkať ďalšieho režisérovho filmu. Goltzius je veľmi vtipný, a ako je u Greenawaya zvykom je to aj audiovizuálna slasť divadelného charakteru. Krásne.

Ďalšie v januári zhliadnuté snímky čo stoja za zmienku sú: Jess+Moss, Frances Ha a Shit Year. Všetko sú to zaujímavé kúsky kinematografie so silnou vizuálnou stránkou – predovšetkým Jess+Moss je v tomto ohľade očarujúci film – bol natočený na viac ako 30 druhov rôznych filmových materiálov. Frances Ha má očarujúci New York a hlavnú hrdinku ala Woody Allen, a Shit Year je pomerne depresívnou štúdiou herečky po zenite. O Shit Year viac tu.

Post Tenebras Lux bol jeden z mojich najočakávanejších snímkov posledných rokov od môjho favorita Carlosa Reygadasa. Nesklamal. Viac som sa rozpísal tu.

Ďalší snímok ktorý stál za to a popísal som o ňom nejaké slová je Wrong Cops od Quentina Dupiexa aka Mr. Oiza. Je to fajn snímok pri ktorom som sa dobre pobavil a navnadil ma na ďalšie filmy od tohto nádejného režiséra a skvelého hudobníka. Viac o filme tu.

DHARMA GUNS _5
Dharma Guns
Holy Motors
Holy Motors

Dharma Guns je kryptický mindfuck od jedného z najoriginálnejších francúzskych režisérov F.J. Ossanga. Šance na pochopenie tohto filmu sú pomerne malé, vôbec to však nevadí, nakoľko Ossang predkladá hypnotizujúce a vizuálne silné obrazy podporené kvalitným soundtrackom. Film som si užil a nemám príliš šajnu o jeho obsahu. Vôbec mi to nevadí. Je to podobne ako so Stalkerom. Dobrý kus kinematografie, ktorý má zmysel.

Ďalšia francúzska divočina ktorú som si nadmieru užil je Holy Motors od Leosa Caraxa. Tento veterán netočí priveľa filmov, ale väčšinou to stojí za to. Holy Motors je zaujímavý film o náture herectva, o filme, o rodičovstve, o divadle, o živote, o limuzínach a o Godardovi v jednom zo záberov. Keďže je film zložený z viacerých nezávislých častí spojených jednou linkou, nenudí. Stále je to o niečom inom, divák rozplieta o čo ide, a nakoniec…. limuzíny. Parádna záležitosť a jeden z najlepších filmov posledných rokov. Bravo.

Ďalší môj obľúbenec Shinya Tsukamoto sa do mojej pozornosti dostal s jeho filmom Kotoko. Oproti ostatným Tsukamotovým filmom ide o menej štylizovanú záležitosť – štýl nasnímania naznačuje použitie bežnej digitálnej kamery, čo filmu dodáva veľmi realistický look. Toto kombinované s nepríjemne fyzickým a psychologickým terorom v duchu režisérovych predošlých filmov – silná a nepríjemná zvuková stránka, realisticky stvárnené násilie, neschopnosť rozpoznať realitu od paranoje a podobné triky robia z tohto filmu jeden z najnepríjemnejších filmových zážitkov ktoré sa mi tento rok dostali pred oči – a to je jednoznačne plus :).  Viac o filme som napísal tu.

Before Midnight
Before Midnight

Before Midnight je absolútnym protipólom Tsukamota. Tretí zo série filmov od jedného z najvýraznejších amerických režisérov posledných 20tich rokov – Richarda Linkatera. Prvý film vznikol v 95tom, druhý v 2004, a v roku 2013 nastal po deviatich rokoch opäť raz čas nazrieť do vzťahu dvoch hlavných hrdinov v podaní fantastického Ethana Hawka a Julie Delpy. Podobne ako v predošlých filmoch ide o najpríjemnejšiu a najpravdivejšiu konverzačku o vzťahoch a láske – tentokrát zasadenú do krásneho slnečného Grécka. Je zbytočné hovoriť o tomto alebo ktoromkoľvek inom filme z tejto trilógie. Pokiaľ máte radi filmy, alebo ešte lepšie filmy o láske, je to jednoznačná voľba. Začnite jednotkou z 95. Za pár rokov bude celá séria klasikou. Maximálne doporučenie.

Bol som prekvapený keď mi mnohí moji kamaráti začali doporučovať najnovší film od talianskeho Paola Sorrentina, La Grande Bellezza. Jeho tvorba mi bola dôverne známa už od jeho prvotiny L’Uomo in più. Je to skvelý režisér, ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť, no nečakal som, že jeho najnovší film osloví tak široké publikum, obzvlášť po tom ako fantastické a veľmi prístupné Le Conseguenze dell’amore ostalo nepovšimnuté, podobne ako jeho film so Seanom Pennom. Keď už si vás väčšina ľudí nevšimne po tom ako natočíte film s pomerne známou hollywoodskou osobnosťou, pričom ste veľmi kvalitný režisér, niečo nie je v poriadku. Našťastie si však film všimla aj slovenská distribúcia a stal sa jedným z hitov filmových klubov. Štýlovo tu Sorrentino používa podobné postupy ako v jeho skoršom Il Divo – je to epický, veľkolepo natočený príbeh o Rímskej smotánke a predovšetkým o živote hlavného hrdinu. Ten bojuje s určitým vnútorným nepokojom v štýle hlavného hrdinu 8 a pol od Felliniho. Precízna vizuálna stránka, výborný soundtrack, humor a svet Rímskej smotánky vytvárajú  svet do ktorého sa divák ľahko ponorí, je to ako pozerať dobre natočenú smotánku 😀 . Bla bla bla. Skrátka skvelý film ktorý si treba pozrieť a následne si naštudovať režisérovu predošlú tvorbu, ktorá je v mojich očiach pravdepodobne ešte lepšia ako tento podarený kúsok.

Kill List
Kill List

 Od britského režiséra Bena Wheatleyho som mal možnosť zhliadnuť tento rok tri filmy, pričom každý bol úplne odlišný. Spoločné mali len to, že všetky boli dobré, a donútili ma zapamätať si meno režíséra aj do budúcnosti. Psychedelická odysea v podobe A Field in the England – silný audiovizuál, jedna z najpôsobivejších “drogových” scén aké som kedy videl, nejasný dej s množstvom rôznych interpretácií a minimalistické ale efektívne kulisy v podobe jedného poľa robia tento film niečím čo môžem len doporučiť. Takisto herecké výkony sú veľmi dobré.

Kill List je z úplne iného súdka. Hybrid horroru, drámy a thrilleru postupne eskaluje násilie a zvrátenosť činov hlavných postáv, až k mentálnemu finále, ktoré je jedno z najmrazivejších zakončení filmu v poslednej dobe. Nie je to žiadny masterpiece, ale veľmi zaujímavý a znepokojivý film, ktorý doporučujem každému kto má o niečo takéto záujem.

Posledný snímok od tohto nádejného britského režiséra ktorý som zhliadol tento rok je Sightseers. Road movie komédia o páriku ktorý sa rozhodol ísť kampovať po viacerých destináciach vo Veľkej Británií. Čierny humor a krásna love story v jednom. Nejde o komédiu pri ktorej sa smejete každé dve minúty, ide skôr o precízne vypointovaných zopár scéniek, ktoré nie sú až tak vtipné ako sú absurdné a ridikulózne, čo vytvára úsmev na tvári. Soundtrack tiež občas vyvolá úsmev na tvári, a celé je to veľmi roztomilé. Tento film len potvrdzuje že Ben Wheatley je režisér mnohých tvárí a že sa ho oplatí sledovať.

Under the skin
Under the skin

Posledný film od autera Wesa Andersona je pre mňa osobne vrcholom jeho tvorby. Grand Budapest Hotel je tak hravý snímok aký som už dávno nevidel. Tento film poteší každého kto má v sebe kúsok dieťaťa, rovnako ako každého kto sa zaujíma o filmy a rád sa v nich špára. To je viacmenej pravda o všetkých režisérových snímkoch – v tomto prípade je však rozprávanie košaté, má mnoho časových rovín, tempo filmu je úžasné a postavy sú zaujímavé. Neviem, načo písať viac. Tento film je bez pochýb jedným z najlepších kúskov tohto roku a treba ho vidieť. O jeho kvalitách svedčí aj to, že je to asi jediný film za posledné dva roky ktorý som videl až dvakrát. Brilancia.

Ďalší mimoriadne kvalitný film od uznávaného režiséra je Her od Spikea Jonza. Rozpráva príbeh lásky umelej inteligencie a tvorcu textov pohľadníc ktorého hrá Joaquin Phoenix. Umelá inteligencia je reprezentovaná iba hlasom Scarlett Johanson. Film sa dotýka viacerých aktuálnych tém, je to nežné sci-fi, na pokraji uskutočniteľnosti. Primárnym motívom celého filmu je láska a vzťah človeka s technológiu, z ktorého samotný motív lásky vo filme aj vyviera. Je to film plný emócií a zaujimavých motívov ktoré donútia sa zamyslieť nad súčasným stavom vecí v oblasti vzťahu človeka k technológiam. Definitívne jeden z lepších filmov čo som videl za posledných pár rokov, a silné doporučenie.

Scarlett Johanson mala skutočne parádny rok, čo dokazuje aj horký kandidát na film roku v podobe skvelého Under the Skin. Snímok od režiséra Johnathana Glazera býva v určitých kruhoch označovaný ako Stalker z Glasgowa, s čím nemôžem súhlasiť ani náhodou. Ide však o unikátny snímok s absolútne brilantnou a vycibrenou audiovizuálnou stránkou. Soundtrack od Mica Levi je bez pochýb jedným z najlepších kusov filmovej hudby vytvorených za posledných pár rokov, a vizuál nezaostáva ani nachvíľu. Film je prvú polovice veľmi monotónny a repetitívny, v druhej polovici sa rozprávanie posunie ďalej a je dovedené až do subtílneho no silného ukončenia, kde sa o podstate postavy Scarlett dozvieme všetko čo treba. Tento koniec zároveň retrospektívne dodáva silu predošlým udalostiam vo filme.  Málokedy sa pomocou takého strohého a minimalistického rozprávania podarí dosiahnuť tak silného emocionálneho prežitku, ale režisérovi sa to podarilo a ja mu za to tlieskam. Definitívne jeden z najsilnejších kúskov poslednej doby. Tlieskam.

Nižšie už len heslovite americké/hollywoodske/mainstreamové filmy ktoré stojí za to pozrieť si:






Lego the Movie je dobrá zábava so solídnymi žartíkmi, parádnou animáciou a trochu priemerným koncom. Stále však veľká zábava s dobrým tempom.

Guardians of the Galaxy má pre mňa jemný nádych Star Wars – je to pre všetkých, má to punc rozprávky, zopár fajn vtípkov, sympatický hrdinovia. Nič svetoborné, ale dobrá zábava.

21 a 22 Jump street. 22 Jump street ma dostal viac, ale oba filmy sú príjemnou žánrovou variáciou na buddy filmy so zopár dobrými vtípkami.

Edge of Tomorrow je jeden z tých lepších scenárov v hollywoodskych vodách za posledných pár rokov. Dôsledkom toho je svižné tempo a zábavná konštrukcia ktorá núti diváka hádať čo bude ďalej. Koniec pokazený, inak je to ale celkom paráda, teda na hollywoodsky film.

Cloud Atlas je solídne spracovanie dobrej knihy v mozaikovitom štýle poprepájaných príbehov ala Magnólia. Je to epická zábava, na to že je to tak dlhé som sa bavil veľmi dobre, nie je to však nič preborné.

Raid 2 je jeden z najlepších akčných filmov posledných rokov – bombastické akčné scény, ktoré podopiera nestupídny dej – toho sa v tomto žánri dočkáme len málokedy. Len tak ďalej.

Takisto som tento rok videl zopár krátkych filmov ktoré stoja za to. Môžete ich nájsť tu, tu a tu.

Celkovo som mal pocit aj zo žurnalistického sveta, aj zo svojej vlastnej skúsenosti, že rok 2014 pre film nebol zas až tak dobrý. Dúfam, že rok 2015 to vynahradí, a že začnem pozerať viac filmov. Tak poďme do toho!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *