Black Milk – No Poison, No Paradise [2013]

black-milk-no-poison-cover

Black Milk je americký rapper a producent z Detroitu. Detroit je zvláštne miesto, ktoré by som rád dal do pozornosti každému. Dávam vám ho teda nachvíľu do pozornosti

DETROIT VO VAŠEJ POZORNOSTI

Dúfam, že nechcete mať na svedomí to, že vás Detroit nebude mať rád lebo ste mu nevenovali dosť pozornosti. Myslím si, že som mu venoval dosť priestoru na to, aby sa do vašej pozornosti dostal, takže ak sa tak nestalo, budem pred súdom viniť vás. Späť ale k hip hopovej hudbe. Black Milk ju robí už nejaký ten rok a musím povedať, že to robí pomerne úspešne. Podarilo sa mu vydať už zopár albumov, nazbieral nejaké tie kolaborácie s inými umelcami, a podľa mojej logiky sa hudbou pravdepodobne aj živí. To samotné sa v súčasnosti dá považovať za úspech. Čo sa dá však považovať za úspech ešte väčší, je album No poison, No paradise, ktorý je najnovším počinom tohto talentu. A keď poviem najnovší, myslím tým, že vyšiel v roku 2013 a táto oslavná óda na tento počin zamaskovaná pod kategóriu recenzie prichádza s viac ako polročným meškaním. Juhú!

 Detroit má obrovské hudobné dedičstvo v podobe Motownu. Táto história sa odráža vo veľkej časti hudby pochádzajúcej z tohto mesta, a tvorba Curtisa Crossa aka Black Milk nie je výnimkou. Beaty tak využívajú množstvo samplov a hudba je presiaknutá dušou dôb minulých, dušou soulu. Za svoj krátky 30 ročný život stihol Curtis spolupracovať s takými esami ako napr. Dilla a Slum Village, Pharaohe Monch, Danny Brown a inými kapacitami predovšetkým z hiphopového sveta. To je však v rámci tohto textu úplne irelevantné :). K albumu- áno, je plný samplov, má príjemne teplý analógový feeling. Na druhej strane využíva masívne syntetizátorov a iných elektronických zvukov a prvkov, ktoré sú v svete hip hopu momentálne veľmi populárne a dohli sme sa s nimi vo väčšej miere stretnúť napríklad v tvorbe ďalšieho Detroitského rappera Dannyho Browna. A čuduj sa svete, ono to funguje. Šokujúce. To je to, čo to nie je. Čo je však šokujúce je famózny spôsob akým to funguje. Musím povedať, že som už dávno nepočul album ktorý by tak zaujímavo a hladko kombinoval tieto dva svety – a na tomto albume sa to deje takmer v každom tracku. Synťáky sú patrične tučné a teplé, dodávajú beatom údernosť a melodickosť pomimo samplovaných melódií. Album plynie nádherne ako jednoliaty celok, hoci je klasicky rozdelený na tracky, ktoré sa neprelínajú medzi sebou. Nenájdeme tu žiadne skity, iba 13 plnohodnotných trackov. Väčšinu rapu obstará práve Black Milk, ale je tu pár featuringov, ktoré stoja za zmienku. Ide predovšetkým o featuringy speváčok, ktoré songom dodávajú chytľavý refrén a perfektne oživujú celý album. Rapperské featuringy sú fajn, ale nespomínam si, že by sa mi niektorý z nich zapísal do pamäti viac ako výkon samotného Black Milka. Ten je na rape veľmi dobrý. Nemôžem povedať, že by ma zaujal svojím flowom a rapom celkovo až tak ako napríklad Freddie Gibbs alebo Danny Brown, ale o to nejde. Curtis má dostatočne dobrý rap, za ktorý sa ani náhodou nemusí hanbiť – práve naopak. O to viac, keď si človek uvedomí, že rap je až jeho druhoradým biznisom. Ten prvoradý je produkcia, a tá je dominantnou a najlepšiou časťou albumu. Beaty sú chytľavé, úderné, rozmanité, plné rôznych nálad a emócií. Album krásne ukazuje obrovský rozsah štýlov, ktorých je Curtis schopný, a to považujem za najväčšie plus. Ak mám byť úprimý, produkcia na tomto albume ma zasiahla viac ako Piňata od Madliba a Gibbsa a to už je čo povedať, nakoľko je Madlib pre mňa absolútným pánom beatmakerov. Vyjadril by som sa aj k lyrike, ale rapu v angličtine väčšinou nerozumiem :). Takže teda nič.

Celkovo je No Poison, No Paradise absolútnou povinnosťou pre každého fanúšika hiphopu, a takisto ho silne doporučujem aj jedincom ktorých hiphop až tak neberie. Pre mňa osobne ide spolu s debutom Run the Jewels o najlepší hiphopový album minulého roka, a myslím si, že v budúcnosti sa na tento album bude nahliadať ako na malú klasiku v rámci svojho žánru. Je krásne vidieť, že Detroit je hudobne živý, hoci média o ňom vytvárajú ilúziu rozkladu a rozpadu. Umelecká komunita je tu silnejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať, a aj preto by ste mu mali venovať pozornosť. Detroitu. A takisto aj Black Milkovi a albumu o ktorom je tento text. Pretože tento album si zaslúži krásne 4.5/5* a moje maximálne doporučenie.

Black Milk – No Poison, No Paradise (2013) – 4.5/5*.

Na záver môžem povedať toto – snáď ste si len nemysleli, že ten text budem po sebe gramaticky a štylisticky opravovať, nie?

 black-milk-no-poison-cover

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *