Sobotňajšia selekcia nr.7

amontobinm4g

Amon Tobin. To je ale chlapík.V období okolo albumu Fooley room sa mi strašne začal podobať na môjho kamaráta Maťa. Neviem prečo, nie že by sa naňho reálne podobal, ale niečo s tými fúzami a tak. Neviem. Skrátka si Tobina asociujem s Maťom. No čo, každý má to svoje. Dostal som sa k nemu cez  mojho brata. Až do prvej triedy na výške som ho však takmer vôbec nepočúval a jediná pesnička, ktorú som si od neho pamätal bola z jeho debutového albumu Bricolage. Bola to táto

Páčil sa mi jej príjemný nádych a basa. Na výške, koncom prvej triedy, sa mi však z ničoho nič zapáčila pesnička z jeho vtedy nového albumu Fooley Room. Bola to úvodná skladba Bloodstone spolu s Kronos Quartetom. V tej dobe u mňa nebolo zvykom počúvať hudbu takého razenia, je to pomerne komplikovaná zmäť zvukov. Zvyšné pesničky na albume sú v tomto zmysle ešte komplexnejšie a ťažšie preniknuteľnejšie, mnohé z nich vôbec neobsahujú nejakú jasnú alebo chytľavú melódiu, čo pesnička Bloodstone obsahuje v podobe slákov a predovšetkým piana. Veď si ju vypočujte

Táto pesnička ma natoľko chytila, že som sa rozhodol preskúmať celý album, hoci sa mi v tej dobe zdal pomerne nedostupný a komplikovaný. No počúval som a počúval. Postupne to prichádzalo. Prvé dve lastovičky boli pesničky Esther’s a Kitchen Sink. Neviem prečo, ale domnievam sa, že tieto piesne sa svojou štruktúrou a zvukovou paletou najviac približovali hudbe ktorú som vtedy počúval. Boli pre mňa skrátka niečím familiárne. A potom už to nasledovalo. Postupne sa mi zapáčil takmer kompletný tracklist Fooley Room. Výnimkou bola snáď len pesnička Straight psyche ktorej som akosi stále nevedel prísť na chuť.

Dni plynuli a mne sa menili obľúbené pesničky. Raz to bola tá, inokedy druhá. Poznáte to. Keď máte album napočúvaný, každú chvíľku vás chytí iná pesnička, ktorá sa nachvíľu stane vašou obľúbenou. A tak sa to menilo. V tej dobe už som mal dávno stiahnuté všetky Tobinove albumy, vrátane jeho úplného debutu pod aliasom Cujo. Rozhodol som sa, že albumy budem počúvať v chronologickom poradí. A tak som začal práve Adventures in Foam od spomínaného aliasu Cujo. Nasledoval Bricolage už pod vlasntým menom. Tieto albumy boli radikálne odlišné od Fooley Room. Zvukovo ide o pravý opak.  Sonická paleta (vidíte, vyhol som sa použitiu slova so základom zvuk v dvoch po sebe idúcich vetách :)) je jazzovo ladená a oba albumy vyvolávajú dojem pohody. Sú tu už badateľné niektoré z Tobinových neskorších postupov, no stále iba v zárodku. Napriek tomu ma albumy veľmi chytili a vytvoril som si k nim silný vzťah. Z Cujovho albumu som mal asi najradšej tento song

Adventures in foam som však nepočúval až tak veľa ako bricolage, a preto mám naň teraz viacmenej už len matné spomienky. Bricolage bola iná káva. Svojho času som ho počúval veľmi často a opäť som sa dostal do štádia, kedy sa mi striedali obľúbené pesničky podľa konkrétnej nálady. Vyberiem teda zo dve, ktoré mojmu srdcu lahodia teraz.

A ďalej už to išlo jedna radosť. Albumy Permutation a Supermodified boli v svojej štruktúre už omnoho komplexnejšie a  bližšie masterpiecu Fooley Room. To isté platilo o zvukovej stránke veci. Strávil som nad nimi nesčetné hodiny, a v tých časoch som mnohé pesničky poznal úplne naspamäť. Viažu sa mi k nim krásne zážitky, predovšetkým s Ivanom a so sebou samým. Rád si hudbu užívam sám. Je to tak skrátka najlepšie, aspoň pre mňa. V tomto období v mojom živote nastávala snáď najväčšia, alebo aspoň jedna z najväčších hudobných revolúcií. Dvere sa mi otvárali všade. Ambient, beaty (hlavne LA), bol som hodne v dubstepe, techno a milión iných vecí. Holt  100 Mbit/s na intráku sa na mojom hudobnom a filmovom raste podpísal mierou vrchovatou :). Paradoxne v tomto období môjho života u mňa hodne absentoval môj miláčik hip-hop, ale to bolo asi prirodzené. Nemohol som počúvať všetko. A to sa podpísalo aj na Tobinovi. Jeho ďalším dvom albumom – Out from outwhere a soundtracku k hre splinter cell: chaos theory sa už odo mňa nedostalo toľko času koľko by si zaslúžili. Napriek tomu som Amona neprestal počúvať a stále som hodne rotoval všetky vyššie spomínané albumy. Nakoniec došlo aj na soundtrack k Chaos Theory. A nebudem vám klamať, je to fantastický album. Jeden z Tobinových top troch albumov, aspoň pre mňa.

Všetky jeho albumy mám rád, no v mojich ušiach ostáva ten najlepší stále ten prvý ktorý som počul (Fooley room). Nemyslím si, že je to sentimentom. Je pravda, že cez tento album som sa k Amonovi dostal, no napriek tomu si myslím, že každý kto sa do tohto albumu započúva zistí, že po zvukovej stránke i po stránke komplexnosti a vízie je to album, ktorý je niekde inde ako zvyšok Amonovej tvorby. Možno sa pýtate prečo nikde nespomínam najnovší album. Nuž, dôvod je jednoduchý. Nepáči sa mi. Možno je to len preto, že v dobe keď mal vyjsť som naň čakal ako na dielo spasiteľa. Bol som skrátkay až príliš prehypovaný. Ale i s odstupom času a po viacerých vypočutiach musím uznať, že ten album je na Tobinovu tvorbu priemerný. Koncept je super (iba syntetizované zvuky, žiadny sampel ) , vizuálna show úchvatná. Ale u mňa to skrátka nefunguje. Je to pre mňa ako keby som sa najedol fantastického vyberaného jedla a na druhý deň mám ryžu s kuraťom. Zjem to, ale budem spomínať na tú hostinu včera. Tu dám ešte náhodné dve pesničky, ktoré milujem a v ďalšom odstavci to nejak dovŕšim. Dobre?

Tak to ešte neukončím. Zabudol som predsa na hiphopovo – dubstepovo – nevieamako orientovaný sideprojekt Two fingers na ktorom Tobin kolaboruje spolu s Joe “doubleclick” Chapmanom. No o tom však len krátko. Nie je to zlé, niektoré songy mám radšej, iné menej. No nedosahuje to u mňa obľúbenosti Tobinovej sólovej tvorby. Každopádne, pre mňa osobne snáď i lepšie ako ISAM. Ako hovorím, vôbec nie zlé, ale ani uchvacujúce. Trochu ma to mrzí, predstava tobina orientovaného viac smerom na konštrukciu beatu ako na košatú atmosférickosť a zvukovú precíznosť je lákavá, ovšem ostáva to tak nejak na pol cesty. Pustite si tuná pesničku, nech máte aspoň ideu o čo ide. Mne až príliš mnoho vecí  z tohto projektu príde ako neimaginatívny dubstepo beat vhodný leda tak do traileru k najnovšej AAA hre. Niečo ako Eskmov debutový album. Nič proti Eskmovi, jeho súčasná tvorba sa mi páči viac ako tá ranná a jeho kolaborácia s Tobinom mi náhodou príde skvelá. Vidíte, dám sem aj tú.

Nutno dodať, že od Two fingers som vybral pesničku ktorú mám rád, taže asi neprídete na to čo sa mi na tom nepáči, ale čo už. Uzavrime to nejak. Tobin bude s DJ setom tento rok na Pohode. Určite choďte, snáď to bude fajn. Je to famôzny hudobník, a napriek jeho tvorbe ktorá ma v poslednej dobe neoslovila, stále netrpezlivo očakávam ďalší album alebo soundtrack. Snáď to bude lepšie.  Inak je to jeden z mojích najobľúbenejších hudobníkov, a myslím si, že každý kto má rád hudbu by mu mal dať šancu. Mimochodom, vedeli ste že Tobin je pôvodom z Brazílie? Európania sú fakt o ničom :)

PS: Viete ako to dopadlo s tým Straight Psyche. Nakonec sa stalo mojou obľúbenou pesničkou z albumu 😀 Samozrejme iba na čas, ale aj tak. Za to ďakujem Ivanovi, ktorý vo mne prebudil skrytú vášeň k tejto pesničke.

amontobinm4g

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *