Romare – Meditations on Afrocentrism

ACRE032_1

Meditations on Afrocentrism je EP od chlapíka, ktorý je Londýnčan, ale žije v Paríži. Vyšlo minulý rok v marci. Viac o autorovi neviem. Rozhodol som sa, že k nemu napíšem krátku recenziu, čím zároveň zahajím rubriku recenzií na tomto blogu. Možno sa sa pýtate aký to má zmysel písať recenziu na rok starý release. Odpoveď je jednoduchá – takmer nikto si tento release nevšimol napriek jeho vysokej kvalite a chytľavosti. Ďalší dôvod je taký, že 25. marca vychádza na Black Acre nové EP od tohto chlapíka.

ACRE032_1
Romare – Meditations on Afrocentrism

Romare rok zbieral sample a budoval koncept. Koncept je jednoduchý a nie zrovna príliš objavný, je to viacmenej tak trochu hudobné klišé – snaha o vytvorenie nového žánru pomocou samplovania dvoch odlišných hudobných kultúr. V prípade tohto albumu ide o kultúru africkú a afroamerickú . Hoci koncept nie je zrovna novinka, nutno uznať, že výsledok sa tentokrát mimoriadne podaril. Na EP sa nachádzajú 4 pesničky klasického razenia, plus 13 minútový bonus v podobe koláže rôznych hlasov, ktoré majú blízko k samplovanému materiálu a konceptu celého albumu (nájdeme tu napríklad Malcolma X a kopec iných ľudí ktorých nepoznám). Z africkej strany je vplyv na EP pomerne jasný – množstvo samplov,vokály, použité nástroje a celkový nádych pesničiek je očividne silne ovplyvnený africkou hudbou. Napriek tomu sa však netreba nechať zmýliť – nejde o nejakú folkovú hudbu, afrobeat, alebo niečo podobné. Druhým masívnym vplyvom na tomto EP je totižto juke.  Tak sa z niečoho klasického stáva za použitia jukových vplyvov niečo nové ba až futuristické. Prvá pesnička Freedom(aspirations of a prisoner) tento vplyv juku vystavuje na obdiv spolu s posledným songom asi najviac a s trochou nadsázky môžeme povedať, že ide o čisto jukovú pesničku. Nie je to však juke na aký sme zvyknutí, nie je nám tak cudzí, je obohatený niečím čo je nám blízke a klasické.

Duhý song – Blues (it began in africa) takisto nie je skúpy čo do vplyvu juku. Tempo je však o dosť pomalšie a hoci tu zostávajú zachované mnohé trademarkové znaky tohto žánru ako napríklad spôsob akým Romare pracuje s vokálom, flauta a druhý vokál oznamujúci I know the explanation robia z celej záležitosti značne strávitelnejšiu a chytľavejšiu pesničku v porovnaní s klasickými jukovými trackmi. Nástroje (808) a trademarky žánru ostali, spomalilo sa však tempo a zvuková paleta sa obohatila o niečo živé a omnoho bližšie bežnému poslucháčovi.

Down the line (it takes a number) akoby sem zablúdila z albumu Nicolasa Jaara. BPM je ešte o kúsok nižšie, ide skoro o downtempo a vokál (rovnako ako celá zvuková paleta) akoby vypadol z podareného posledného albumu tohto Juhoameričana. V tejto pesničke sa úplne vytráca vplyv juku, ale nie nadlho. V poslednej regulérnej pesničke I wanna go (Turn Back) sa vraciame späť do Chicaga a opäť letíme s African airlines.  Spolu s úvodnou pesničkou je tu vplyv juku najbadateľnejší, zatiaľ čo africký sound je tu najviac potlačený. Stále je však prítomný v samploch vokálov. Moderný synťák naviac do mixu prihadzuje kúsok  britského vplyvu a vytvára tak zaujímavý mix kultúr. Vokál hovoriaci go back home je mimochodom Malcolm X a pochádza z výroku “I still believe the best thing for us to do is go back home to Africa”.

Posledný song je spomínaná koláž hlasov. Mnohým možno príde zbytočná a ani si ju nevypočujú, mne sa však páči. Je to pekné poďakovanie za vysamplovaný materiál a naviac táto koláž prehlbuje celý koncept EP a vôbec nepôsobí rušivo alebo neprimerane. V jeho debutovom EP sa Romare podarilo namiešať parádnu zmesku dávno zabudnutého a nového, niečoho často chladného (juke) spolu so soulom toho afrického. Release je živý, chytľavý a koherentný. Je to ideálny štart pre tých, ktorí by sa radi začali aktívnejšie zaujímať o juke, ale väčšina toho čo počuli im neprišla príliš lákavá. Takist album uspokojí ľudí, ktorí sa zaujímajú o africkú hudbu a v neposlednom rade aj každého kto si rád vypočuje niečo príjemné a nové. Hoci nie som fanúšikom hodnotenia pri recenziách, viem že to majú ľudia radi a preto to tu napíšem. Tomuto EP by som dal krásnych

9/10

Naviac skvelý cover art, nemyslíte?

Ako som spomenul vyššie, 25. marca vychádza nasledovník tohto EP. Vyzerá to tak, že Romare sa na ňom vyberie trochu iným smerom. Nechám sa prekvapiť a dúfam, že to bude aspoň tak kvalitné ako jeho debut. Ešte by som rád povedal, že táto recenzia je príšerná – tak to už však chodí keď niečo robíte prvýkrát. Dúfam, že ste sa aspoň zasmiali. Snáď sa to s ďalšími potencionálnymi recenziami bude len zlepšovať, inak sa žiaľbohu asi budem musieť obesiť. Ak má niekto lano nazvyš, kľudne mi napíšte do komentov, rád by som sa na to pripravil. Ďakujem.

5 thoughts on “Romare – Meditations on Afrocentrism

  1. Juke s ludskou tvarou!
    Treba uznat, ze toto EP je ovela blizsie k ludom ako nedavne do juku ladene Machinedrove EP, ktore je uplne mäso a paci sa mi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *